Nezaradené

Paradoxy doby

„Vždy som obdivoval ľudí, ktorí dokážu skrotiť muchy“, zareagoval nedávno priateľ, keď zistil, že pri úľoch na včelnici dokážem stráviť celé hodiny a stále tam obdivujem niečo nové, nevšedné, fascinujúce. Nevyvracal som mu predstavu, že s tým skrotením múch je to trošku inak, v tej chvíli mi vyhovovalo, že má k včelám pozitívny vzťah.
Pri príprave tohto vydania časopisu som v jednom z príspevkov tiež našiel podobné vety obdivu: „Včelárstvo je veľmi náročná činnosť.“ Raz mi jedna priateľka povedala: „Včelári sú najmúdrejší ľudia – takto nás poníma naše okolie.“
Včelárstvo je činnosť sprevádzajúca ľudstvo od najstarších čias. Jej posudzovanie menili vývinové etapy spoločnosti, meniace sa ekonomické i hodnotové kritériá. Boli časy, v ktorých sa včelárom darilo veľmi dobre, no dosť bolo aj tých druhých… Iste aj to je dôvod, prečo sa s pojmom včelárstvo nedokáže jednoznačne vysporiadať ani súčasná moderná encyklopédia. Je dosť ťažko jed noznačne povedať, k čomu má včelárstvo bližšie – či k záľubám – koníčkom, poľ nohospodárstvu alebo entomológii (vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom hmyzu). Ak sa včelárom darí, dosahujú zisk, je chov včiel normálnou poľnohospodárskou aktivitou, ak nie, nevzdajú sa ho, včely majú ako koníčka. Práve takíto oduševnení a zapálení ľudia doviedli včelárstvo dejinami do dnešných dní. Po rokoch stagnácie odbytu včelích produktov nastal čas ich výhodnejšieho speňaženia, trh akceptuje ich vyššiu cenu.
Európska únia v snahe zachrániť odvetvie, ktoré roky nedoceňovala a obchádzala, prijala masívne dotačné programy na jeho ďalší rozvoj. Akoby odborníkom na zodpovedných postoch až teraz ktosi pošepol, že včely a iní opeľovači rastlín prinášajú ročne európskemu poľnohospodárstvu úžitok okolo 22 miliárd eur, že po hovädzom dobytku a ošípaných sú včely pokladané za tretie najdôležitejšie úžitkové živočíchy… To všetko je pre včelárov dobré! Lenže…!?
Masívna podpora včelárstva má aj svoj rub. Zatiaľ čo drobný, svedomitý chovateľ žije ďalej svoj každodenný život takmer bez zmien, vidina možných peňazí láka do odvetvia aj včelárov, ktorí to so skutočným, a najmä dlhodobým, chovom včiel nemyslia celkom úprimne. Je to pre nich biznis, ako každý iný. Predvčerom predávali bicykle, autá, včera ponožky, dnes čerpajú dotácie na včely…
Podstatné je, aby ich bolo veľa a hneď, vedia, že ventil sa čoskoro privrie… a všetko bude po starom. Preto treba konať… Normálny človek často nevychádza z údivu… Nechápe, že niekomu ukradnú desiatky úľov… (Veď, kto by už kradol prácu..?) Iní zasa podvádzajú, našli dieru v predpisoch, smerniciach… Nič to, že sa na to príde… Akáže hanba! Zajtra už v tejto komunite nebudú… Nechcú
sa živiť tak ako ostatní, lebo svedomitá práca je pre nich naozaj poslednou možnosťou, ako sa dostať k peniazom.
Fandím všetkým, ktorí posúvajú naše včelárstvo dopredu, pripravujú opatrenia, aby včelárske peniaze naozaj zostali včelárom a včelám, aby sme sa dokázali očistiť od zlatokopov… a aby nás okolie považovalo za takých ako pred časom dotácií. A niekedy si celkom sebecky želám, aby med stál len pár centov a do očisty včelárskych radov zasiahla povestná neviditeľná ruka trhu!

Ján Repka